Pri rannom surfovaní na nete som narazil na jedno celkom zaujímavé motivačné video, ktorého cieľom je spojiť ľudí. Ani neviem prečo som ho pozrel. Hovorí o tom, že si ľudia napíšu nejaký odkaz na ruku, nahrajú sa pri tom na videu a hodia na net. Video má niečo cez štyri minúty, ale oplatí sa ho pozrieť.
streda 20. mája 2009
nedeľa 17. mája 2009
Rekord školy – part 3

Tu je posledná časť tohto príbehu...
Takto sa to nieslo celý deň. Čím viac si ľudia všímajú zlé veci, tým viac pôsobia negatívne na okolie. Predstavte si, že väčšina ľuďí bude hneď z rána naladení pod psa a hneď je celý den na hovno. Rodičia chcú aby sme boli jednotkári. Učitelia si myslia, že ich pravda je tá správna, že ich predmet je ten najdôležitejší. Keď si to tak vezmete. Každý deň 7 hodín. Ak mám byť jednotkár, tak na každý predmet treba hodinu minimálne. O tretej poobede sa dotrepem domov, ďalších sedem hodín sa učiť a je večer, treba ísť spať, lebo zajtra je opäť debilný deň. Veľa žiakov sa na takýto systém vykašle a žijú si ten svoj. Sú to priemerní žiaci, čo majú čas na priateľov a na to, čo ich baví. Škola priemerných žiakov neodsudzuje...jej to je vlastne jedno. Za každého žiaka dostanú peniaze... Ale profáci si vytvoria predsudky. Žiaci potom nosia domov zlé známky a sú karhaní rodičmi. Potom sa profáci čudujú, prečo sme takí znechutení na každej hodine, prečo škola upadá, prečo sa mladí kazia. Každá mládež je skazená a horšia ako tá predtým len preto, že ľudia, ktorí to povedali s ňou nedržia krok (nevedia, nemôžu, nechcú, ...) Profaci by si to mohli konečne uvedomiť.
piatok 15. mája 2009
Rekord školy – part 2
Varovanie: V článku sa nachádzajú neslušné slová, preto ho odporúčam nečítať!!!
Sľúbil som, že myšlienku priblížim v druhom článku. Tak tu to máte :) . Rozhodol som sa opísať jeden z mnohých dní, ktorý ovplyvnil môj pohľad na školu.
Rušný víkend mám za sebou. Je pondelok ráno a ja meškám do školy. Nie žeby som mal opicu ale trebalo mi srať. Čo už. Ked musíš, tak musíš. Vonku prší a ja moknem lebo som si zabudol dáždnik. Celý mokrý som dorazil do školy a hned sa zjavil prvý z mnohých problémov. Náš obľúbený školník ma nechcel pustiť do školy. Viete...ten najmenší z najmenších. Rozmýšľal som ako to vyriešiť. Neďaleko je kaufland tak som išiel po úplatok. Cigarety či vodka? Hmm...smola...nefajčím. Kúpil som vodku a dorazil som na vrátnicu. Školník ma s veľkou ochotou pustil do školy a hneď išiel ponúknuť kolegu. Veď prečo sa neopiť v škole?...Do piči...tak my tu máme školu a školníci krčmu. Asi sa nám chcú vysmievať, že su rozbití a my nemôžme byť.
No okay...pokračoval som v ceste do triedy. Milá pani upratovačka práve zmyla podlahu a ja som jej to majstrovske dielo pošpinil. Začala na mna kričať. Prečo nie?...keď môže ona tak môžem aj ja. Začali sme na seba pičovať. Videl som, že to nemá význam, tak som bol už len ticho a drzo som sa na ňu usmieval..Šmolinka dostala menzes-pomyslel som si. Upratovačku som s nervami niekam poslal a pokračoval som v ceste do triedy. Bohužiaľ, prvá hodina bola so spomínaným Elvisom. Len čo som vošiel do triedy, profak ma z nej okamžite vyhodil. Povedal, že budem mať dvojku zo správania a pokarhanie od riaditeľa...ani neviem za čo. Na pokoju. Do teraz som o ničom nepočul.
... pokračovanie v ďalšej časti...
Sľúbil som, že myšlienku priblížim v druhom článku. Tak tu to máte :) . Rozhodol som sa opísať jeden z mnohých dní, ktorý ovplyvnil môj pohľad na školu.
Rušný víkend mám za sebou. Je pondelok ráno a ja meškám do školy. Nie žeby som mal opicu ale trebalo mi srať. Čo už. Ked musíš, tak musíš. Vonku prší a ja moknem lebo som si zabudol dáždnik. Celý mokrý som dorazil do školy a hned sa zjavil prvý z mnohých problémov. Náš obľúbený školník ma nechcel pustiť do školy. Viete...ten najmenší z najmenších. Rozmýšľal som ako to vyriešiť. Neďaleko je kaufland tak som išiel po úplatok. Cigarety či vodka? Hmm...smola...nefajčím. Kúpil som vodku a dorazil som na vrátnicu. Školník ma s veľkou ochotou pustil do školy a hneď išiel ponúknuť kolegu. Veď prečo sa neopiť v škole?...Do piči...tak my tu máme školu a školníci krčmu. Asi sa nám chcú vysmievať, že su rozbití a my nemôžme byť.
No okay...pokračoval som v ceste do triedy. Milá pani upratovačka práve zmyla podlahu a ja som jej to majstrovske dielo pošpinil. Začala na mna kričať. Prečo nie?...keď môže ona tak môžem aj ja. Začali sme na seba pičovať. Videl som, že to nemá význam, tak som bol už len ticho a drzo som sa na ňu usmieval..Šmolinka dostala menzes-pomyslel som si. Upratovačku som s nervami niekam poslal a pokračoval som v ceste do triedy. Bohužiaľ, prvá hodina bola so spomínaným Elvisom. Len čo som vošiel do triedy, profak ma z nej okamžite vyhodil. Povedal, že budem mať dvojku zo správania a pokarhanie od riaditeľa...ani neviem za čo. Na pokoju. Do teraz som o ničom nepočul.
... pokračovanie v ďalšej časti...
štvrtok 14. mája 2009
Rekord školy – part 1
Jeden veľmi ale veľmi nudný večer som nemohol zaspať. Možno kvôli tým kávam, čo som vypil...alebo mi počarovalo nejaké dievča cestou do školy...neviem... Začal som premýšľať o tej našej škole. Premýšľal som, prečo je taká, aká je. A prišiel som na jednu vec....
Asi by som mal prihlásiť našu školu na zoznam čakateľov do Guinessovej knihy rekordov. Možno si pomyslíte, že som debil, že takú starú komunistickú budovu chcem zapísať do ešte staršej knihy ... ale myslím, že dovôd je dostatočný. Je fakt neuveriteľné koľko dementov zamestnáva naša škola. Nemyslím tým len profesorov, ale aj upratovačky, kuchárky či ostatný personál, čo sa k nám správajú štýlom „vy ste hovná a ja som boss“. Aj vy samy musíte uznať, že je to tak. Samozrejme, že existujú aj výnimky ... zriedkakedy sa s nimi stretávam. Je to dosť na hovno a prakticky sme na tom biedne. Neviem kvôli čomu si táto škola zaslúžila titul-jedna z najlepších škôl na východe...možno za tie koláčiky poslané porfesorom, pribalenou obálkou a menom žiaka, ktorý BEZ PROBLÉMOV ukončí túto školu. Alebo za ten úžasný bufet, v ktorom sú všetky bagety ako kameň už po štvrtej či piatej hodine. Človek nikdy nevie. V ďalšom článku napíšem o tom viac... teraz idem spať
...pokračovanie v ďalšom článku...
Asi by som mal prihlásiť našu školu na zoznam čakateľov do Guinessovej knihy rekordov. Možno si pomyslíte, že som debil, že takú starú komunistickú budovu chcem zapísať do ešte staršej knihy ... ale myslím, že dovôd je dostatočný. Je fakt neuveriteľné koľko dementov zamestnáva naša škola. Nemyslím tým len profesorov, ale aj upratovačky, kuchárky či ostatný personál, čo sa k nám správajú štýlom „vy ste hovná a ja som boss“. Aj vy samy musíte uznať, že je to tak. Samozrejme, že existujú aj výnimky ... zriedkakedy sa s nimi stretávam. Je to dosť na hovno a prakticky sme na tom biedne. Neviem kvôli čomu si táto škola zaslúžila titul-jedna z najlepších škôl na východe...možno za tie koláčiky poslané porfesorom, pribalenou obálkou a menom žiaka, ktorý BEZ PROBLÉMOV ukončí túto školu. Alebo za ten úžasný bufet, v ktorom sú všetky bagety ako kameň už po štvrtej či piatej hodine. Človek nikdy nevie. V ďalšom článku napíšem o tom viac... teraz idem spať
...pokračovanie v ďalšom článku...
utorok 12. mája 2009
Šťastie

Normálny deň ako každý iný, si len tak ležím v škole na lavici a rozmýšľam, čo mám robiť na matike s naším obľúbeným, vždy rovnako sa obliekajúcim, nikdy nemeškajúcim, s három ako kráľ rocku Elvis...pánom profesorom....no proste profesorom :). Hmm ... matika ma nebaví ... idem robiť niečo zmysluplnejšie.
Chvíľkou mi prebehla hlavou myšlienka, čo je to štastie. Nikto nevie. Zväčša to znamená pár nudných písmen v jednom veľkom slovníku zapatrošenom niekde pod posteľou. Avšak pre každého z nás to znamená niečo iné. V každom prípade je to niečo pozitívne a výnimočné. Človek o šťastí veľa nakecá, ale keď si na neho to štastie konečne sadne, ani si to nevšimne(ale o tom v závere). Niektorí ľudia si želajú do budúcnosti veľa štastia, zdravia, lásky ... niektorí zase veľa sexu, ku**ev a lóve. Čudní ľudia .. vravím si. Nikto ani netuší, koľko šťastia nám prinesie každý jeden obyčajný deň. Deň čo deň sa dozvedáme aspoň jednú dobrú správu, ktorá taktiež znamená šťastie...len z iného uhla pohľadu. Všetko je také, aké si to spravíme. Nikto a nič neovplyvní Váš život, osud či šťastie. Navyše...všetko, čo sa deje má svoj účel.
Zobudil som sa na zvonenie zvončeka a pozrel som sa na hodinky. Koniec vyučovania... aké šťastie, že som to prespal. Len čo som vyšiel zo školy, cítil som, že mi niečo spadlo na rameno. Dig??...hovno. Šťastie? Neviem, možno...
V starostlivosti o šťastie druhých nachádzame to vlastné.
Platón
pondelok 11. mája 2009
Úvod

Tak a je to tu ... založil som prvý blog o našej škole ... Je to úplne odlišný blog o všetkom možnom, čo sa deje na GPH ... Časom sa tu budete stretávať s článkami o veciach, s ktorými sa stretávate každý deň, o veciach, o ktorých ste ani netušili že sa vôbec dejú ... alebo o veciach o ktorých už dávno viete :) . Tento projekt sa venuje témam, novinkám, pikoškám atď atď ... čo sa dejú v našej škole
V nepodstatnej podstate tu budú články, ktoré sa budú týkať žiakov a profákov z toho nášho holubníka :D
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)