Rekord školy – part 3

Tu je posledná časť tohto príbehu...

Takto sa to nieslo celý deň. Čím viac si ľudia všímajú zlé veci, tým viac pôsobia negatívne na okolie. Predstavte si, že väčšina ľuďí bude hneď z rána naladení pod psa a hneď je celý den na hovno. Rodičia chcú aby sme boli jednotkári. Učitelia si myslia, že ich pravda je tá správna, že ich predmet je ten najdôležitejší. Keď si to tak vezmete. Každý deň 7 hodín. Ak mám byť jednotkár, tak na každý predmet treba hodinu minimálne. O tretej poobede sa dotrepem domov, ďalších sedem hodín sa učiť a je večer, treba ísť spať, lebo zajtra je opäť debilný deň. Veľa žiakov sa na takýto systém vykašle a žijú si ten svoj. Sú to priemerní žiaci, čo majú čas na priateľov a na to, čo ich baví. Škola priemerných žiakov neodsudzuje...jej to je vlastne jedno. Za každého žiaka dostanú peniaze... Ale profáci si vytvoria predsudky. Žiaci potom nosia domov zlé známky a sú karhaní rodičmi. Potom sa profáci čudujú, prečo sme takí znechutení na každej hodine, prečo škola upadá, prečo sa mladí kazia. Každá mládež je skazená a horšia ako tá predtým len preto, že ľudia, ktorí to povedali s ňou nedržia krok (nevedia, nemôžu, nechcú, ...) Profaci by si to mohli konečne uvedomiť.